Vieš, čo je horšie ako arktická zima? 🥶
Cestovať s niekým, koho nevieš vystáť ani na káve.
Cestovanie odhaľuje charaktery ako RTG. Nezistíš len to, kto chrápe, ale aj to, s kým sa dá v pohode chillovať tri hodiny v kaviarni uprostred arktickej búrky.
Ja som mala šťastie – Vejka a Deniska sú cestovateľské parťáčky snov. ✨
🧳 Prvá pripomienka dnešného newslettera teda znie:
Vyberaj si cestovateľských parťákov pečlivo!
Môj plán: soby. Moje očakávania? Katastrofa. 🫣
Vybrala som pre nás výlet s miestnou sámskou rodinou.
(Sámovia = pôvodní obyvatelia Laponska – severná oblasť Nórska, Švédska, Fínska).
Ale hlava mi šrotovala:
„Turistická pasca… určite.“
„Soby zavreté vo výbehu… no jasné.“
„Polievka z prášku a suchý chleba… samozrejmosť.“
„Baby budú sklamané… dofrasa.“
❄️ Lenže potom sa stalo niečo nečakané. Žiadne davy. Žiadne smutné zvieratá.
Soby si žijú svoj chillový život – a Sámovia im len pomáhajú prežiť náročné zimné podmienky. Je to príjemné spolužitie ľudí a zvierat.
Vzájomný rešpekt a úcta k prírode sú tu samozrejmosťou.
(O Sámskej kultúre si dáme newsletter inokedy 😉)
O tom, že aj obed bol mega chutný a k tomu káva a sladké sušienky, sa rozpisovať nejdem.
Bolo to mňam! 🍪☕
Zvieratá a ja? Mission: Impossible. 🎬
Alebo?
Nie som ten typ človeka, čo sa roztápa nad psami v parku.
Zvieratá sú fajn… pokiaľ si ma nevšímajú.
Ale čo tie soby? 🦌 Nuž, pustili nás za nimi s vedierkami s krmivom…
Doslova – vedro mi spadlo, polka žrádla v snehu, ja v strese, soby vychillované.
A keď som sa konečne odhodlala kŕmiť jedného z ruky (áno, naberajú potravu len perami – žiadne zuby!), niečo sa stalo.
Nie, neprišlo k radikálnemu zvratu typu:
„Okamžite si adoptujem päť mačiek a prihlásim sa na kurz hippoterapie.“
Ale pocítila som rešpekt. Spojenie. Ticho.
Interakcia bez nátlaku. Bez vtieravosti.
Len tak – z ruky do papuľky a späť do lesa.
Zrazu som si uvedomila, že tie zvieratá si žijú svoj život.
Žiadne „potrebujem ťa“, žiadne „hladkaj ma“.
A tým si ma paradoxne získali.
Neotravovali ma. Nepotrebovali ma.
Ale dovolili mi byť v ich blízkosti – a znova sa zamilovať do Arktickej prírody pokrytej snehom, ktorú volajú domovom.
A ja som im za to veľmi vďačná. 💙
😂 A baby? Tie mali druhé Vianoce
Vejka s Deniskou – obe totálne animal lovers – sa na mne neskutočne bavili.
Keď som im s najväčším úsmevom popisovala, ako mi sobík roztopil kus cynizmu v duši, ony sa smiali:
„Vitaj v našom svete, Alenka. Konečne si pochopila, čo znamená zvieratá sú láska.“
No čo ti poviem.
„Možno predsa len nie som úplný emocionálny kryptonit pri zvieratách.“ 😅
🧠 Predsudky ako signál nevyhnutnej zmeny
Vieš, čo som si uvedomila pri tých soboch?
Predsudok je často len pohodlné „nie“, ktoré hovoríme veciam, ktoré sme ešte neskúsili.
Nie preto, že by boli zlé. Ale preto, že nepoznáme, čo môžu priniesť.
A niekedy to „nie“ opakujeme tak dlho, až sa nám zdá ako fakt.
Lenže predsudok nie je fakt. Je to ako zmrznutý sneh – pevný, kým ho nezačneš pomaly roztápať.
❄️ Môj sa roztopil pri stáde sobov.
Tvoj sa možno roztopí na výlete, na ktorý sa bojíš ísť.
Pri človeku, ktorého sa hanbíš osloviť.
Pri zmene, ktorej sa vyhýbaš, aj keď po nej túžiš.
Alebo… pri mne, keď mi napíšeš a ja ti poviem:
„Jasné, pomôžem ti ten trip naplánovať. Bude to bomba!” 💥
Nie všetky predsudky sa dajú odložiť ako zimná bunda v apríli.
Ale keď to skúsiš, možno ťa prekvapí, čo všetko sa dá zažiť, keď sa prestaneš báť výjsť zo svojej komfortnej zóny.

A ešte niečo na cestu... 🛤️
Vždy keď potrebujem urobiť dôležité životné rozhodnutie, spomeniem si na tento komentár:
💭 „Peklo existuje. Je to moment, keď sa osoba, ktorou si sa mohol stať, stretne s osobou, ktorou si sa stal.“
Tak nech sa to nestane.
Nezabudni skúšať nové veci. Pochybuj o svojich predsudkoch.
A hlavne – dovoľ si zmeniť plán.
Mať plán je síce fajn.
Ale mať možnosť ho kedykoľvek zmeniť? To je začiatok dobrodružstva! 🌍
📩 Ak ti po dnešnom čítaní vŕta hlavou Tromsø, Camino, či Dolomity – ozvi sa mi TU.
Som tu pre teba. A viem, kam ťa na cestách zaviesť.
Maj sa snehobielo krásne,
Alenka 🦌❄️
Veľmi pekné a zaujimavé. Oplatí sa to skusiť. Nikdy nevieš čo sa zmeni